Batuk Bhairav Panjar Stotra | Meaning बटुकभैरव पञ्जर स्तोत्र

Batuk Bhairav Panjar Stotra - Meaning बटुकभैरव पञ्जर स्तोत्र

📅 Nov 14th, 2025

By Vishesh Narayan

Summary Batuk Bhairav Panjar Stotra is a hymn dedicated to Lord Batuk Bhairav, found in the Vishwasar Tantra, aimed at seeking his blessings. Revealed by Lord Mahadeva to Parvati, it is described as the secret of all mantras, offering mastery over Siddhis to practitioners.


Batuk Bhairav Panjar Stotra is a divine hymn to invoke the Lord Batuk Bhairav and to attain his divine blessings. The Stotra is inked in the Vishwasar Tantra. It is stated that in the current Kali Yuga, Lord Bhairava's Sadhanas are among the easiest to complete and succeed in.

The stotra was revealed by Lord Mahadeva to Parvati.

O Goddess! This Panjara is the secret of all mantras. By reciting and listening to it, a person becomes the master of Siddhis. One who recites it in the morning is freed from disease and bondage.

Benefits of Chanting Batuk Bhairav Panjar Stotra

  • The stotra was revealed by Lord Mahadeva to Parvati.
  • O Goddess! This Panjara is the secret of all mantras. By reciting and listening to it, a person becomes the master of Siddhis. One who recites it in the morning is freed from disease and bondage.
  • Reading in the evening brings all success. Reading at midnight reveals the Shruti (knowledge of the Vedas) in one's mind. 
  • The person who writes this Bhairav-Panjar Stotra on 'Bhoj-Patra' with Ashtagandha (eight aromatic substances like sandalwood, saffron, etc.), becomes as accomplished and radiant as Bhairav ​​himself on this earth.
  • One who writes this on birch bark with Ashtagandh and wears it on his hands, neck, arms, or head—
  • will undoubtedly achieve all his goals.

Batuk Bhairav Panjar Stotra Meaning

श्रीविश्वसारोक्त बटुक भैरव पञ्जर स्तोत्रम्!!
             
श्रीगणेशाय नमः । श्रीउमामहेश्वराभ्यां नमः ।
 श्रीगुरवै नमः । श्रीभैरवाय नमः ।

 देव्युवाच । 
देवदेव महादेव भक्ताभीष्टप्रदायकः । 
पूर्वं मे सूचितं नाथ ब्रूहित्वं कृपयाधुनाम् ॥ १॥  

पञ्जरं बटुकस्यैव सर्वसिद्धिप्रदायकम् । 
साधकानां हितार्थाय प्रकाशं कुरु भैरव् ॥ २॥

devyuvaacha .
devadeva mahaadeva bhaktaabheesht'apradaayakah' .
poorvam' me soochitam' naatha broohitvam' kri'payaadhunaam .. 1..

panjaram' bat'ukasyaiva sarvasiddhipradaayakam .
saadhakaanaam' hitaarthaaya prakaasham' kuru bhairav .. 2..

अर्थ :देवदेव महादेव भक्ताभीष्टप्रदायक !पूर्व में जो आपने मुझे कहा था, अब कृपा करके उसे विस्तार से बताइए। हे नाथ! बटुक भैरव का यह पञ्जर स्तोत्र सभी सिद्धियाँ देने वाला है। साधकों के हित के लिए आप इसे प्रकाशित कीजिए।
भैरव उवाच । 

श‍ृणु देवि प्रवक्ष्यामि बटुकस्य च पञ्जरम् । 
पञ्जरस्यास्य देवेशि बृहदारण्यको ऋषिः ।
 छन्दोऽनुष्टुप् देवेशि बटुको नाम देवता ॥ ३॥ 

bhairava uvaacha .
shri'nu devi pravakshyaami bat'ukasya cha panjaram .
panjarasyaasya deveshi bri'hadaaranyako ri'shih' .
chhando'nusht'up deveshi bat'uko naama devataa .. 3..

अर्थ :हे देवि! सुनो, अब मैं बटुक भैरव का पञ्जर कहता हूँ।इस पञ्जर के ऋषि बृहदारण्यक हैं, छंद अनुष्टुप है, और देवता स्वयं बटुक भैरव हैं।

ह्रीं बीजं बटुकायेति शक्तिस्तु परिकीर्तिता । 
प्रणवं कीलकं प्रोक्त मागमज्ञैर्विनिश्चितम् । 
सर्वार्थसाधने देवि विनियोगः परिकीर्तितः ॥ ४॥  

hreem' beejam' bat'ukaayeti shaktistu parikeertitaa .
pranavam' keelakam' prokta maagamajnyairvinishchitam .
sarvaarthasaadhane devi viniyogah' parikeertitah' .. 4..

 
अर्थ ह्रीं’ इसका बीज है, ‘बटुकायै’ शक्ति है, ‘ॐ’ कीलक है। सभी कार्यों की Siddhi के लिए इसका विनियोग बताया गया है।

अस्य श्रीबटुकभैरवपञ्जरस्य बृहदारण्यक ऋषिः । अनुष्टुप् छन्दः। श्री बटुक भैरवः देवता। ह्रीं बीजम् । बटुकायेति शक्तिः । प्रणवः कीलकम् । सर्वार्थ साधने (सर्वाभीष्टसिद्‍ध्यर्थे जपे/पाठे) विनियोगः ॥ 

asya shreebat'ukabhairavapanjarasya bri'hadaaranyaka ri'shih' .
anusht'up chhandah' . shree bat'uka bhairavah' devataa . hreem' beejam .
bat'ukaayeti shaktih' . pranavah' keelakam .
sarvaartha saadhane (sarvaabheesht'asiddhyarthe jape/paat'he) viniyogah'
..

अर्थ —इस बटुक भैरव पंजर के वृहदारण्यक ऋषि है व अनुष्टुप छंद , है ।बटुक भैरव देवता हैं इस स्तोत्र का बीज-मंत्र ह्रीं है, शक्ति बटुकायै है, प्रणब कीलक है।और इसका जप सर्वार्थ-सिद्धि (हर काम सिद्ध करने) के लिए किया जाता है।

बटुकोव्याच्छिरोदेशेललाटेभैरवेश्वरः । कपोलौक्षेत्रपालश्चभूभागेचासिताङ्गकः ॥५॥ 
खट्वाङ्गधारीनासायां नेत्रयोर्भूतनायकः । ऊर्ध्वोष्टे(ष्ठे)रुरुनाथश्चाधरोष्टे(ष्ठे)धनेश्वरः ॥ ६॥ 

bat'ukovyaachchhirodeshelalaat'ebhairaveshvarah' .
kapolaukshetrapaalashchabhoobhaagechaasitaangakah' .. 5..

khat'vaangadhaareenaasaayaam' netrayorbhootanaayakah' .
oordhvosht'e(sht'he)rurunaathashchaadharosht'e(sht'he)dhaneshvarah' .. 6..

बटुक भगवान सिर की रक्षा करें,ललाट की भैरवेश्वर, दोनों कपोलों की क्षेत्रपाल, और भू-भाग (चेहरे के नीचे) की असितांगक रक्षा करें।नासिका में खट्वांगधारी रक्षा करें,नेत्रों में भूतनायक, ऊपरी ओष्ठ पर रुरुनाथ, और अधर ओष्ठ पर धनेश्वर रक्षा करें।

चिबुकेकुलनाथोव्यान्महेशोमुखमण्डले । क्षेत्रेशोकण्ठदेशोव्यात्स्कन्धयोर्वासिनीपतिः ॥ ७॥ 
हृदयेकामनाथोव्यात्काम्यघ्नोभुजमण्डले । पाणौरक्षेन्महाकालोमार्तण्डोचाङ्गुलीषुच ॥ ८॥ 

chibukekulanaathovyaanmaheshomukhamand'ale .
kshetreshokant'hadeshovyaatskandhayorvaasineepatih' .. 7..

hri'dayekaamanaathovyaatkaamyaghnobhujamand'ale .
paanaurakshenmahaakaalomaartand'ochaanguleeshucha .. 8..

चिबुक में कुलनाथ,मुखमण्डल में महेश, कण्ठ में क्षेत्रेश, दोनों कंधों में वासिनीपति रक्षा करें। हृदय में कामनाथ,भुजाओं में काम्यघ्न,हाथों में महाकाल, उंगलियों में मार्तण्ड रक्षा करें।

उदरेकालकालोव्यात्सर्वज्ञोनाभिमण्डले । रक्ताक्षोलिङ्गव्यातण्डकोषेसुरेश्वरः ॥ ९॥ 
कट्यांशूलभृत्पातुवस्तिदेशेअघान्तकः । घोरान्तकोपातुचोर्धोर्जघनेशत्रुतापनः ॥ १०॥  

udarekaalakaalovyaatsarvajnyonaabhimand'ale .
raktaaksholingavyaatand'akoshesureshvarah' .. 9..

kat'yaam'shoolabhri'tpaatuvastidesheaghaantakah' .
ghoraantakopaatuchordhorjaghaneshatrutaapanah' .. 10..

उदर में कालकाल,नाभि में सर्वज्ञ,वीर्यस्थान (बीज-शक्ति) में रक्ताक्षलिंग, अण्डकोष में सुरेश्वर रक्षा करें।कटि में शूलभृत,वस्ति (नाभि–कटि के बीच) में अघान्तक,जघन में घोरान्तक, और शत्रुओं को जलाने वाले देवता रक्षा करें।

पादयोः पातुकन्दर्पो कल्पान्तो चाङ्गुलीषु च । आकेशात्पादपर्यन्तं पातुमां भैरवेश्वरः ॥ ११॥  

paadayoh' paatukandarpo kalpaanto chaanguleeshu cha .
aakeshaatpaadaparyantam' paatumaam' bhairaveshvarah' .. 11..

पादों में कन्दर्प,उँगलियों में कल्पांत,और सिर से पैर तक सम्पूर्ण शरीर की रक्षा भैरवेश्वर करें।

प्रतीच्यां पातु भूतेशो याम्ये बलिहरोऽवतु । 
प्राच्यां कालविधिः पातु उदीच्यां प्रथमेश्वरः ॥ १२॥  
आग्नेय्यां च शिखी पातु नैरृत्यां प्रेतयोऽवतु । 
वायव्यां प्राणदः पातु एशान्यामीश्वरोऽवतु ॥ १३॥
 

prateechyaam' paatu bhootesho yaamye baliharo'vatu .
praachyaam' kaalavidhih' paatu udeechyaam' prathameshvarah' .. 12..

aagneyyaam' cha shikhee paatu nairri'tyaam' pretayo'vatu .
vaayavyaam' praanadah' paatu eshaanyaameeshvaro'vatu .. 13.

पश्चिम में भूतेश रक्षा करें,दक्षिण में बलिहर,पूर्व में कालविधि, उत्तर में प्रथमेश्वर रक्षा करें।आग्नेय में शिखी (अग्निदेव),नैऋत्य में प्रेतयो, वायव्य में प्राणद, ईशान दिशा में ईश्वर रक्षा करें।

फलश्रुति-

इतीदं पञ्जरं देवि सर्वमन्त्ररहस्यकम् । 
पठनात्पाठनाद्देवि स्वयं सिद्धिश्वरो भवेत् ॥ १४॥  
प्रातःकाले पठेद्यस्तु मुच्यते व्याधिबन्धनात् । 

iteedam' panjaram' devi sarvamantrarahasyakam .
pat'hanaatpaat'hanaaddevi svayam' siddhishvaro bhavet .. 14..

praatah'kaale pat'hedyastu muchyate vyaadhibandhanaat .

हे देवि! यह पञ्जर सभी मन्त्रों का रहस्य है।
इसे पढ़ने और सुनने से मनुष्य सिद्धियों का स्वामी बन जाता है।जो इसे प्रातःकाल पढ़ता है वह रोग और बंधनों से मुक्त होता है।

भानौ मध्ये गते यस्तु पठनाद्धनवान्भवेत् ॥ १५॥  
सायङ्काले प्रपठनात्सर्वसिद्धिमवाप्नुयात् । 
अर्धरात्रे पठेद्यस्तु श्रुतिस्तद्गत्मानसः ॥ १६॥ 

bhaanau madhye gate yastu pat'hanaaddhanavaanbhavet .. 15..

saayankaale prapat'hanaatsarvasiddhimavaapnuyaat .
ardharaatre pat'hedyastu shrutistadgatmaanasah' .. 16..

सायंकाल पढ़ने से सर्वसिद्धि मिलती है।
अर्धरात्रि में पढ़ने से श्रुति (वेदज्ञान) अपने मन में प्रकट होती है।

साक्षाद्भैरवरुपोऽसौ जायते भुवि मानवः । 
पञ्जरं भूर्जपत्रेषु चाष्टाङ्गन्धेनलेखयेत् ॥ १७॥ 

saakshaadbhairavarupo'sau jaayate bhuvi maanavah' .
panjaram' bhoorjapatreshu chaasht'aangandhenalekhayet .. 17..

जो मनुष्य इस भैरव-पञ्जर स्तोत्र को ‘भूर्ज-पत्र’ पर अष्टगन्ध (चन्दन, केसर आदि आठ सुगन्ध-द्रव्य) से लिखता है, वह इस पृथ्वी पर स्वयं भैरव के समान सिद्ध और तेजस्वी बन जाता है।

धारयेत्करकण्ठेचबाह्वोशिरसि यं पुमान् । 
तस्यसर्वार्थसिद्धिः स्यान्नात्रकार्याविचारणात् ॥ १८॥ 

dhaarayetkarakant'hechabaahvoshirasi yam' pumaan .
tasyasarvaarthasiddhih' syaannaatrakaaryaavichaaranaat .. 18..

जो पुरुष इसे भुर्जपत्र पर अष्टगन्ध से लिखकर
हाथ, गर्दन, भुजाओं या सिर पर धारण करता है —
वह बिना किसी संदेह के सभी उद्देश्यों को सिद्ध करता है।

शत्रुदस्यु भयं नैव नैव भूतादिजं भयम् । 
अस्यधारण मात्रेण साधको भुवि जायते ॥ १९॥ 

shatrudasyu bhayam' naiva naiva bhootaadijam' bhayam .
asyadhaarana maatrena saadhako bhuvi jaayate .. 19..

उसे न शत्रुओं का भय होता है,न डाकुओं का,
और न भूत-पिशाच आदि का। सिर्फ धारण कर लेने से साधक महान बन जाता है।  

अज्ञात्वा पञ्जरं देवि अज्ञात्वा कूटपञ्जरम् । नाधिकारीभवेत्सोऽपि अजप्त्वा नरकं व्रजेत् ।
तस्मात्पठेत्सदाभक्त्या पातकान्मुच्यते ध्रुवम् ॥२०॥

ajnyaatvaa panjaram' devi ajnyaatvaa koot'apanjaram .
naadhikaareebhavetso'pi ajaptvaa narakam' vrajet .
tasmaatpat'hetsadaabhaktyaa paatakaanmuchyate dhruvam .. 20..


हे देवि! जो इस पञ्जर को जाने बिना प्रयोग करता है,या कूट-पञ्जर (गलत पाठ) करता है —वह अधिकारी नहीं बनता और नरक को प्राप्त होता है।इसलिए इसे सद्भक्ति से पढ़ना चाहिए, इससे पाप नष्ट होते हैं।

!!इति श्रीविश्वसारोक्त बटुकभैरवपञ्जरं सम्पूर्णम् ॥

****************************************


LATEST POSTS


POPULAR POSTS